Divoké Hlodavce

Divoké hlodavce sú vpodstate nedomestikované (neudomácnené) zvieratá ako napríklad chrček je divý škrečok .

Hranostaj

Opis

Je veľký 30 až 41 cm vrátane 8 až 12 cm dlhého chvosta a váži od 0,125 do 0,3 kg. Asi o 1/3 sú vždy ťažší a väčší samci. Hranostaj má v lete na chrbte škoricovo hnedú srsť, ktorá na bruchu prechádza v takmer bielu. Na začiatku zimy prechádza na krásne bielu. Tejto bielej zimnej kožušinke sa hovorí hermelín. Špička chvosta je ako v lete, tak v zime sýto čierna, tým sa dá ľahko rozoznať od lasice kolčavy.

Výskyt

Hranostaj sa vyskytuje po celej Európe (okrem Stredomoria a Balkánu), vo veľkej časti Ázie a v Severnej Amerike. Bol dovezená aj na Nový Zéland, kde sa rozšíril. Žije najčastejšie v otvorenej krajine. Na našom území sa zdržuje od nížin až po hory. Zdržuje sa pozdĺž potokov, v okolí medzí i na skalnatých stráňach. Často tiež zavíta do chalúp a sedliackych usadlostí.

Rozmnožovanie

Hranostaj sa pári buď vo februári a marci – to sa mláďatá narodia za 8 týždňov, alebo v júni a v júli – v tomto prípade sa mláďatá rodia po utajenej gravidite až v apríli alebo v máji ďalšieho roka. Svoje skrýše pre odchov mláďat buduje v hromadách kamenia, vo štrbinách múrov a na podobných miestach. Počet mláďat z jedného vrhu sa obvykle pohybuje od 4 do 7.

Potrava

Hlavnou potravou hranostajov sú hraboši a myši, po ktorých sa dokáže natiahnuť aj do ich úzkych nôr. Loví bežne na zemi, ale za korisťou sa niekedy dokáže i šplhať po stromoch. Občas dokáže škodiť tým, že pri love zadusí malého zajaca, jarabicu alebo bažanta.

Králik

Plemená králikov

V súčasnosti je uznaných asi 100 plemien králikov (65 základných, zvyšok sú rexovia a zdrobnené plemená). Plemená sa delia podľa telesného rámca (veľké, stredné, malé, zdrobnené), podľa úžitkovosti (mäsové, kožušinové, hobby), podľa štruktúry srsti (krátkosrsté, dlhosrsté) alebo podľa teritoriálneho rozšírenia, tzn. podľa toho, kde boli vyšľachtené.

[upraviť]Slovenské národné plemena králikov

Bližšie informácie v hlavnom článku: Národné plemená Slovenska

[upraviť]České národné plemena králikov

Chrček

Opis Chrčka poľného

Má žltohnedú dorzálnu kožušinu s bielymi škvrnami. Hruď a brucho je čierne. Chvost je krátky a srstnatý. Je oveľa väčší akoškrečok zlatý (Mesocricetus auratus) alebo trpasličie škrečky, ktoré sa bežne chovajú v domácnosti. Váži 220 – 460 g a dorastá do 21 – 28 cm, chvost 30 – 60 mm.^[1] Jeho vzorec chrupu je 1/1, 0/0, 0/0, 3/3.

[upraviť]Správanie

Je to nočný alebo súmračný druh. Žije jednotlivo v komplexe podzemných chodieb. Buduje si aj vertikálne chodby, cez ktoré, v prípade nebezpečia, rýchlo prepadne. Živý sa semiačkami, strukovinami, koreňovou zeleninou, trávou ale aj hmyzom. Jedlo si zbiera do lícneho vačku a odnáša do vymedzenej miestnosti, skladu. Tieto zásoby môžu byť dosť veľké a môžu obsahovať celkovo 65 kg jedla vrátane 50 kg zemiakov a 15 kg obilia.^[2]^[1] Od októbra do marca hibernuje. Počas tohto obdobia sa každých päť alebo sedem dní zobudí a kŕmi sa zo svojich zásob. Sexuálnu dospelosť dosahujú po 43 dňoch a rozmnožujú sa od apríla do augusta. Tehotenstvo trvá 18 – 20 dní a vo vrhu je 3 až 15 mláďat. Tie sú odstavené vo veku troch týždňov.^[2] Dokážu sa rýchlo množiť.

Pri ohrození vydávajú zubami klepotavý zvuk.^[1]

[upraviť]Rozšírenie

Jeho typickým biotopom sú nízko položené poľnohospodárske oblasti s jemnou hlinou alebo sprašou. Môže obývať aj lúky a záhrady. Pôvodne pochádza z veľkého územia od Západnej Európy, cez Strednú a Východnú Európu, Rusko a Kazachstan až k rieke Jenisej.

Počas rokov 1971 a 1972 bolo vo Východoslovenskej nížine veľké premnoženie týchto škrečkov, odhadom 35 mil. jedincov.

Morča

pôvod

Žije v Južnej Amerike v oblasti hôr [1], predovšetkým v trávnatých a krovinatých krajoch od nížin Argentíny až po vysokohorská údolia v Andách, kde vystupujú až do výšky 5000 metrov nad morom. Morčatá chovali indiánmi už pred 9 tisíc rokmi av niektorých oblastiach sa dokonca ešte chová. [2] Morčatá sa chovali na mäso a tiež ako obetné dary. [3] Tamojší obyvatelia morčatá často správali aj ako maznáčikov pre deti. Chovali je v priekopách pri domoch alebo priamo v domoch. Už vtedy boli rôzne farebné typy, dokonca sa vyskytovali aj rozety. Čierna morčatá bola hneď po narodení zabíjané kvôli poverčivosti.

Spôsob života

Morča je veľmi spoločenské zviera. Žijú vo veľkých skupinách. Vyhrabávajú si jednoduché zemné nory alebo využívajú opustené brlohy iných zvierat. Sú aktívne za súmraku av noci, čo ich chráni pred predátormi (predovšetkým pred dravcami). Sú to výborní skokani. Veľakrát dokážu vyskočiť do výšky až 1 metra.

Popis

Morča divoké má odlišnú stavbu tela od morčaťa domáceho. Je dlhšia a chudší, vďaka tomu aj pohyblivejší. Má úzku hlavu, čo slúži k ľahšiemu prenikaniu krovinami. Sfarbenie je tmavohnedé až čiernohnedé (aguti). Kožuch je trochu tvrdšie ako u domácich morčiat. Rozmnožovanie je takmer rovnaké. Gravidita trvá 62-70 dní. Mláďatá sa rodia už so srsťou, vidí, počuje, sú úplne vyvinuté. Už druhý alebo tretí deň môžu jesť tuhú stravu, sú teda skoro samostatná. Samice mláďatá dojčí zhruba tri týždne.

Veverička

Veverica stromová alebo veverica obyčajná (lat. Sciurus vulgaris), je cicavec z čeľade vevericovité. Je dobre prispôsobená životu na stromoch.

Chrbát má červenohnedý, sivočervený, hnedý až čierny, brucho biele, huňatý chvost a ušnice v zime s dlhými štetinkami. Aktívna je najmä cez deň. Žije na stromoch, veľmi dobre sa šplhá a skáče. Pohybuje sa veľmi šikovne aj po tých najvyšších konároch. Pri skokoch jej pomáha udržiavať rovnováhu dlhý huňatý chvost. Rýchlo sa šplhá ale rýchlo sa pohybuje aj po zemi.

Stavia guľaté hniezda z vetvičiek, trávy a machu, obýva aj dutiny stromov a staré hniezda.počas tuhej zimy veverice čerpajú zo svojich letných a jesenných potravinových zásob, alebo spia v hniezde. Zbiera semená ihličnatých a listnatých stromov, bobule,huby, článkonožce, vajcia, mláďatá vtákov. Ročne máva 1 – 2 vrhy s 2 – 5 holými, slepými mláďatami. Oči otvárajú po 4 týždňoch a živia sa materským mliekom 9 až 12 týždňov. Schopnosť lúskať orechy a šišky je vrodená, ale cvičením sa zdokonaľuje. Pomocou dlhých ostrých pazúrov sa dokáže dokonale šplhať po kmeňoch stromov. Kvôli jej malej hmotnosti (230 až 500 gramov) dokáže liezť aj na vysoké, tenké vetvičky.