Líška hrdzavá
Vulpes Vulpes
Obýva Európu, Áziu, severnú Afriku a Severnú Ameriku. Z 35 geografických rás palearktickej oblasti žije u nás líška hrdzavá európska(Vulpes vulpes crucigera), rozšírená vo veľkej časti Európy. Líška je náš najbežnejší mäsožravec. Líška je samotársky a túlavý živočích, pospolito žije iba matka s mláďatami alebo niekoľko súrodencov. Pária sa v januári - februári, pričom zvádzajú samce o samice boje. Najmä vtedy, no aj inokedy, sa ozývajú štekaním. Tento prevažne nočný lovec značkuje teritórium veľkosti asi 100 ha chlpmi a výkalmi. Hranice svojho teritória si samec značkuje močom, trus necháva na nápadných miestach. Samica si takto značkuje okolie brloha. Výlučkami análnych žliaz, najmä osobitnej pachovej žľazy umiestnenej nad koreňom chvosta, líšky vábia partnerov. Spária sa spravidla v brlohu a potom nasleduje tzv. zviazanie partnerov (ako pri psoch). Po 50 až 60-dňovej gravidite sa líške v apríli narodí 4-6, niekedy aj viac slepých líšťat, ktorým sa oči otvoria asi po 2 týždňoch. Cicajú 7-8 týždňov. Keď trocha odrastú, rady sa slnia a hrajú pred brlohom, kam im matka nosí vopred natrávenú mäsitú potravu, ktorú im vyvrhuje zo žalúdka, neskôr usmrtenú korisť, potom živú, a napokon ich priúča lovu. Koncom leta sa líšťatá osamostatňujú a rodina sa rozpadáva. Pohlavne dospievajú ako desaťmesačné. Samec zostáva pri samici aj počas výchovy mláďat a pomáha zaobstarávať potravu. Koncom jesene sa však rodina rozpadá. Potravu s obľubou loví v poľných kultúrach. Jej potrava je rôznorodá: zdochliny, drobné zemné cicavce, vtáky a ich vajcia, obojživelníky, hmyz, slimáky a lesné plody. Líšky obývajú hlavne zemné nory. Podzemné nory prednostne vyhlbujú na slnečných svahoch.
Líščí brloh máva rozvetvenú sústavu chodieb s niekoľkými východmi. Líška je samotársky a túlavý živočích, loví hlavne za súmraku a v noci, v zimnom období a počas starostlivosti o mláďatá aj cez deň. Za tmy navštevujú líšky mnohé osídlené oblasti. Vďaka bystrým zmyslom a povestnej inteligencii šikovne unikajú prenasledovaniu. Líška je bystré zviera, má veľmi dobre vyvinutý sluch i čuch.
Základné sfarbenie líšky obyčajnej je hrdzavo-červené so striebristým nádychom, no vyskytujú sa bledšie i tmavšie varianty. Tmavšie varianty sa nazývajú uhliarky. Líška sa vyznačuje úzkym nosom, podlhovastými zrenicami a pomerne nízkymi končatinami. Výška v pleci je maximálne 35 cm. Huňatý chvost presahuje polovicu dĺžky tela. Líška dosahuje priemernú hmotnosť 5-9 kg, no mimoriadne vyvinuté jedince až 12-13 kg. Európske líšky majú typickú hrdzavú srsť. Prsty na predných a zadných končatinách sú tmavšie. Papuľa je špicatá, hlava široká a to spolu s trojuholníkovými ušami dodáva líščej tvári typický vzhľad. Dlhý a huňatý chvost má tmavo alebo svetlo sfarbenú špičku.
Líška je v bájkach spomínaná ako prefíkaný tvor, ktorý okabátil napr. havrana v bájke havran a líška. Je to tiež moje obľúbené zvieratko aj preto, lebo môj obľúbený plyšák je lišiačik.
