Mačka divá

Mačka divá alebo mačka lesná (Felis silvestris/Felis sylvestris) je druh z rodu Felis (mačka). Jej poddruhy, mačka plavá a mačka stepná, sú predkovia dnešnej domestikovanej mačky domácej. Dožíva sa 15-20 rokov. Na Slovensku žije v Nízkych Tatrách. Jej stavy boli v minulosti veľmi znížené, preto sa pristúpilo k jej umelému odchovu a vypúšťaniu do voľnej prírody.

Mačka divá sa veľmi podobá našej domácej mačke. Mačka divá môže vážiť 1,2-8 kg a dosiahnuť dĺžku 47-78 cm. Má na prvý pohľad zavalitejšiu postavu ako mačka domáca, najmä vďaka dlhšej a hustejšej srsti. Mačka divá má tiež väčšiu hlavu s dlhými fúzmi a menšími ušami. Je sfarbená do šedohneda až šedožlta, s výraznými ryhami na chrbte, chvoste a nohách. Na chrbte je výrazný tmavý pás, brucho býva krémovo žlté. Od zdivočenej mačky domácej ju možno odlíšiť najmä podľa chvosta - chvost mačky divej je kratší ako polovica dĺžky jej tela, po celej dĺžke huňatý a pred koncom má 3-4 pruhy, kým zdivočená mačka domáca má chvost dlhší ako polovicu dĺžky svojho tela, postupne sa zužuje a má väčší počet pruhov na konci.

Leopard škvrnitý

Leopard škvrnitý (Panthera pardus) je mäsožravý cicavec z čeľade mačkovité.

Je vzhľadom a potravou veľmi variabilný a veľmi rozšírený (strava zahŕňa chrobáky lajniaky či veľké cicavce). Veľká korisť mu vystačí 2 týždne. Rodia sa v priemere 2 mláďatá po 90 - 105 dňoch gravidity. Veľká hlava má silné čeľustné svaly, ktoré umožňujú zahryznúť sa do koristi, usmrtiť ju a roztrhať, aj plecia a predné nohy sú silno svalnaté. Leopard je vynikajúci lezec a vďaka nesmiernej sile vytiahne korisť do koruny stromu, kde ju hneď konzumuje alebo si ju ukryje na neskôr.

U leoparda škvrnitého sa vyskytuje melanizmus. Výsledkom genetickej mutácie je to, že koža a srsť obsahujú veľa tmavého pigmentu-melanínu. Melanické leopardy, známe ako „čierne pantery“, žijú hlavne vo vlhkých hustých pralesoch a voľakedy sa považovali za samostatný druh. V púšťach sú leopardy krémovožlté, v trávnatých oblastiach tmavožlté.

Rys ostrovid

Rys ostrovid je najväčšou európskou mačkovitou šelmou, s dĺžkou tela od 80 do 130 cm, dĺžkou chvosta 25 cm, výškou v kohútiku až 70 cm. Samci obyčajne vážia od 18 do 30 kg a samice od 10 do 21 kg. Samci rysa ostrovida na Sibíri, kde tieto druhy dosahujú väčšiu veľkosť tela, môžu vážiť až 38 kg údajne dokonca až 45 kg.^[Charakteristickým znakom všetkých rysov sú trojúholníkové uši s čiernymi chlpmi na ich koncoch a tiež čierny koniec chvosta..

Zfarbenie je veľmi rôznorodé, obecne sa ale dá povedať, že čím severnejšie rys žije, tým má svetlejšiu srsť, aby bol čo najlepšie maskovaný v zasneženej krajine. Základná farba jeho srsti je šedá so žltkastým až hrdzavým sfarbením a s hnedými až červenohnedými škvrmani. Zimná srsť je podstatne dlhšia a hustejšia, s menej výraznou škvrnitosťou. Stredom chrbta sa často tiahne tmavý pás, brucho je zreteľne svetlejšie až biele.

Ocelot

Zafarbenie a kresba ocelota sa veľmi podobá Zafarbeniu aké má mačka dlhochvostá (lat. Leopardus wiedi). Základné sfarbenie je žlto-hnedé. Škvrny sú hnedé (intenzita hnedej sa smerom od stredu ku krajom znižuje). Smerom k bruchu škvrnitosť a intenzita základného sfarbenia ustupuje. Od oblasti očí cez temeno hlavy sa tiahne čierny pruh. Okraje ušných boltcov sú čierne. Na zadnej strane ušných boltcov je biela škvrna. Koniec chvostu je výrazne čierne pruhovaný.celot veľký (lat. Leopardus pardalis alebo Felis pardalis) alebo len ocelot je malá mačkovitá šelma podobná leopardovi. Obýva Strednú a Južnú Ameriku.

Vie dobre šplhať po stromoch a cez deň odpočíva vo vetvách stromov. Ocelot veľký má dobre vyvinutý čuch a patrí medzi dobrých plavcov.

tiger pásavý

Tigre obývajú lesnaté prostredia od tropických oblastí dažďových pralesov až po sibírsku tajgu, kde v zime klesajú teploty pod −30 až −40 °C. S vysokou snežnou pokrývkou. Vystupujú do 3 000 – 4 000 metrov nad morom. Na stromy tigre nešplhajú, alebo iba v zriedkavých prípadoch, iba si na nich obrusujú pazúry. Na rozdiel od inýchmačkovitých šeliem tigre milujú vodu a radi sa v nej kúpu. Vedia výborne plávať a sú schopné prekonávať aj niekoľko kilometrové prekážky. Teritórium tigra môže mať niekoľko stoviek ale aj tisíce km2, každý jedinec má svoje teritórium v ktorom nestrpí prítomnosť iného zvieraťa (dravca, konkurenciu). Teritória samcov však susedia s niekoľkými teritóriami samíc. Svoje teritórium si označujú močom, výlučkami potných žliaz a odieraním kôry zo stromov. Tigre žijú samotársky, iba v období rozmnožovania sa na niekoľko dní obe pohlavia stretávajú, ale po spárení sa vracajú späť do svojich teritórií. K rozmnožovaniu môže dochádzať po celý rok, ale väčšina pôrodov prebieha práve na jar. Gravidita trvá 93 – 110 dní.

Samice rodia vo vhodných úkrytoch, ktoré vznikajú z vyvrátených stromov alebo pod skalnými prevismi väčšinou 2 až 3 mláďatá. Výnimočne ich však môže mať až šesť. Tie sú slepé, oči sa im otvárajú až v treťom týždni. Samica ich kojí až pol roka. Mláďatá ostávajú so svojou matkou až dva roky, kedy sa učia loviť a naplno využívať svoje vrodené inštinkty. Po tomto období sa mláďatá osamostatňujú. Väčšina mláďat sa však dospelosti nedožije. Pohlavne dospievajú v treťom roku života. Vo voľnej prírode sa dožívajú cez 20 rokov.

Jaguár americký

Po tigrovi a levovi je jaguár tretia najväčšia mačkovitá šelma na svete. Dorastá do dĺžky 100, vo výnimočnom prípade aj 180 centimetrov, k tomu treba prirátať 40 – 70 centimetrov dlhý chvost. V kohútiku býva vysoký až 1 meter. Je oveľa pevnejší a mohutnejší než leopard, iba jeho chvost je o poznanie kratší ako u jeho africko-ázijského príbuzného. Jeho hmotnosť sa pohybuje medzi 70 (u samíc) a 110 kg (samec).

Obvyklá farba je jasno zlatožltá, niekedy prechádza do červena s čiernymi prstencovými škvrnami (rozetami), niekedy obkľučujúcimi malé škvrnky. Tieto škvrny sú oveľa väčšie než má leopard. Ako aj pri leopardovi môžeme dosť často pozorovať u neho melanickú formu. Prejavuje sa celou čiernou kožou, ale pri dobrom osvetlení sú na koži badateľné tmavšie škvrny.

V dažďovom lese žijúce jaguáre sú menšie a najčastejšie s tmavším farebným odtieňom, ako ich príbuzní na otvorených savanách.

Pohlavnú dospelosť dosahuje v troch rokoch, samica po zhruba stodennej brezosti rodí jedno až štyri mláďatá, z ktorých však do dospelosti dorastú maximálne dve.

Lev púštny

amec je pohlavie organizmu alebo časti organizmu, ktorý produkuje spermie, resp. je to fyzický predstaviteľ tohto pohlavia. Spermia je definovaná ako menšia, zvyčajne pohyblivágaméta v heterogamóznom reprodukčnom systéme, kým väčšiu gamétu, ovum, produkuje samica. Samec nie je schopný rozmnožovať sa sexuálne bez prístupu ku gaméte samice.

Neexistuje jediný genetický mechanizmus v pozadí pohlavných rozdielov rôznych druhov a existencia dvoch pohlaví sa, ako sa zdá, vyvinula viacnásobne nezávisle v rôznych evolučných rodoch. Okrem definičného rozdielu medzi typom produkovanej gaméty nie je vždy možné predpovedať rozdiely medzi samcami a samicami v rámci jedného rodu na základe rozdielov v inom. Koncept sa neobmedzuje iba na živočíchy; vajíčkové bunky produkujú okrem iných aj chytrídie, rozsievky, oomycéty a mnohé rastliny. Pri suchozemských rastlinách sa pohlavie určuje nielen u organizmov a štruktúr produkujúcich vajíčka a spermie, ale aj u štruktúr sporofytov, z ktorých vznikajú samčie a samičie rastliny.

Bežný symbol pre reprezentáciu samčieho pohlavia (mužského rodu) je ♂ (Unicode: U+2642), kružnica so šípkou smerujúcou na severovýchod. Tento symbol predstavuje štylizovanú reprezentáciu štítu a kopije Marsa, rímskeho boha vojny.

Puma americká

Puma americká alebo iba puma (Puma concolor) je mäsožravec z čeľade mačkovité. Je známa aj pod menom horský lev, kuguár, v Severnej Amerike ajpanter (ale panter označuje aj leoparda a podobne).

Aj keď je väčšia ako niektoré „veľké mačky“, má bližšie k menším mačkovitým. Srsť je prevažne jednoliato hnedožltá. Puma vydáva veľa zvukov, vrátane vresku pripomínajúceho ľudský výkrik. Tento zvuk vydáva pri dvorení, ale nevie revať. Puma je prekvapivo prispôsobivý živočích, žije v rôznych prostrediach, od tropických dažďových pralesov, vysokých horstiev, ihličnatých lesov až po púšte. Základnú stravu tvoria v mnohých oblastiach myši, potkany, králiky a zajace, ale príležitostne loví aj iné veľké živočíchy; puma len zriedkavo konzumuje zdochliny. Mláďatá sa rodia hlavne vo februári až septembri. Vo vrhu bývajú 2-3 mláďatá (rozsah 1-6) a gravidita trvá okolo 92 dní. Pumy majú dlhé, svalnaté zadné nohy prispôsobené na mohutné skoky. Pumine laby sú v pomere k telu veľké.

Gepard štíhly

Gepard (lat. Acinonyx) je rod z čeľade mačkovité. Jeho jediným zástupcom je druh gepard štíhly (lat. Acinonyx jubatus).

Je najrýchlejší cicavec na svete. Pružná chrbtica sa mu pohybuje hore a dole. Zadné končatiny pri rýchlom behu dopadnú na zem skôr ako predné. Gepard dosahuje v behu na krátku vzdialenosť rýchlosť 110 km za hodinu. Takýto rýchly beh je pre geparda veľmi vyčerpávajúci a gepard sa rýchlo rozhorúči. Asi po 400 metroch si musí oddýchnuť. Gepard ako jediný z cicavcov beží za korisťou. Dĺžka tela sa pohybuje v rozmedzí 115 až 135 cm, váha v rozmedzí 40 až 65 kg, dĺžka chvosta dosahuje 60 až 80 cm, je samotár alebo tvorí pár, status: zraniteľný.

Amen :D